ako postaviť dom v Rakúsku
Slovensko a Rakúsko sú dve odlišné a pritom historický a kultúrne úzko späté krajiny. Tieto krajiny aj napriek jazykovej bariére mali až na obdobie tzv. “železnej opony“ blízky historický a kultúrny vzťah. Ich hlavné mestá Viedeň a Bratislava, sú čo do geografickej vzdialenosti dokonca držiteľom Guinnessovho rekordu za dve najmenej od seba vzdialené hlavné mestá v Európe. Dôkazom kultúrneho vplyvu sú aj mnohé nemecké resp. skôr rakúske pomenovania v slovenskom jazyku a nárečí ako „kšeft“ z nem. Geschäft alebo „Jarmok“ z nem. Jahrmarkt atď.
Po vstupe Rakúskej republiky v roku 1995 a Slovenskej republiky v roku 2004 do Európskej únie sa vzťahy oboch krajín opäť prirodzene prehlbujú. Okrem toho, že v krajinách sa používa spoločná mena Euro, je slovenským občanom umožnené sa v Rakúsku usadiť, pracovať a ponúkať cezhraničné služby.
Rakúska sociálna politika, dobrá infraštruktúra a hlavne blízkosť k hlavnému mestu Bratislava lákajú stále viacero ľudí usadiť sa v prihraničnej oblasti Rakúska. Za prihraničné oblasti v Rakúsku môžeme považovať dve z celkovo deviatich spolkových krajín a to Burgenland a Dolné Rakúsko, čiže Niederösterreich.
Plán na stavebné povolenie, vypracováva osoba s príslušným vzdelaním a znalosťami miestnych noriem.
Slovenskí občania, ktorí sa rozhodli presťahovať do prihraničnej oblasti, sú často ľudia, ktorí neovládajú dokonale alebo vôbec miestny jazyk. Z toho dôvodu, je pre nich ťažké sa vyznať v miestnych zákonoch a predpisoch.
Pri riešení otázky bývania, hlavne pri výstavbe rodinného domu, vzniká v Rakúsku niekoľko rozdielov oproti zvyklostiam na Slovensku. Na začiatku je kúpa pozemku, pri ktorej treba počítať s fixnými nákladmi a poplatkami. Vo všeobecnosti platí, že pri kúpe je potrebné okrem ceny za pozemok zaplatiť ešte aj daň z kúpy nehnuteľnosti (Grunderwerbsteuer) 3,5%, poplatok na katastri (Eintragung Grundbuch) 1,1%, notára a pri komerčných ponukách aj realitného makléra (Maklerprovision) 3,0% z celkovej sumy.
Po kúpe pozemku je na rade architektonická štúdia a regulatívy pre daný pozemok. Regulatívy teda Bebauungsbestimmungen je vhodné overiť už pred kúpou pozemku a tak zistiť čo je na danom pozemku možné postaviť. Každý pozemok má predpísané, koľko plochy je možné zastavať (Bebauungsdichte), akú výšku domu nemožno (Gebäudehöhe) presiahnuť, koľko podlaží je možné postaviť a aké odstupové vzdialenosti je potrebné dodržať. Samozrejme princíp je rovnaký ako na Slovensku, ale nariadenia a predpisy sú iné. Keďže Rakúsko je federálna republika, pozostávajúca z deviatich spolkových krajín, rozdiel začína už podľa miesta, v ktorom sa rozhodnete stavať. Každá obec potom dodatočne reguluje výstavbu pomocou územného plánu tzv. Flächenwidmung- und Bebauungsplan, ak je pre danú obec vypracovaný.
Zodpovedný projektant pre vypracovanie projektu na stavebné povolenie je architekt alebo inžinier s potrebným vzdelaním, napr. člen komory architektov a stavebných inžinierov (Ziviltechniker) alebo rakúsky Baumeister.
V Rakúsku je pri stavbe rodinného domu možné čerpať dotácie (Förderung) napríklad na tepelné čerpadlá, fotovoltaické panely a pod., pričom ich výška je udávaná na stránkach jednotlivých spolkových krajín.
Pri splnených energetických kritériách navrhovanej stavby, je možné požiadať aj o výhodný úver tzv. Wohnbauförderung (WBF). Podmienky a potrebné informácie sú zverejnené na webových stránkach spolkových krajín.
Realizácia rodinného domu by mala prebiehať prostredníctvom skúsenej a autorizovanej rakúskej stavebnej firmy a profesistov alebo slovenskej firmy, ktorá má skúsenosti so stavbami v Rakúsku (Grenzübergreifende Dienstleistung) a pred začatím výstavby sa prihlási na príslušnom úrade (Bundesministerium). V princípe platí, že od podania na stavby úrad a od vydania stavebného rozhodnutia “Bescheid“ by sa s výstavbou malo začať do dvoch rokov a stavba by mala byť ukončená do piatich rokov od vydania rozhodnutia. Pri svojpomocnej činnosti je potrebné aby vykonanú prácu prebral odborník s príslušným vzdelaním (Abnahme).
Pri kolaudácii (Fertigstellungsanzeige) sú potrebné vyplnené tlačivá od stavebnej firmy, kominára, elektrikára, kúrenára a ďalších profesii. Rodinný dom by pri kolaudácii mal byť pripravený na bývanie, to znamená s upevnenými zábradliami, funkčnou toaletou, kúrením, oknami, hromozvodom a pod. Chýbať môžu nedokončená terasa alebo iné drobnosti. Rodinný dom by mal byť vyhotovený v súlade s platným plánom na stavebné povolenie a zmeny by sa úradu mali hlásiť už počas výstavby. Na zabránenie nezrovnalostí sa odporúča nechať si pri vypracovaní Einreichplanu dostatok času a zvážiť možnosti tak, aby zmeny počas realizácie už neboli potrebné.